Beloveža

Beloveža sa nachádza 10 km severovýchodne od Bardejova v Nízkych Beskydách, v doline potoka ústiaceho do rieky Topľa. Susedí s obcami Hažlín, Šarišské Čierne, Andrejová, Bardejovská Nová Ves, Komárov a Hrabovec.

Celková výmera katastra obce je 1 015 ha. Z toho je 341 ha lesa, 75 ha zastavanej plochy, 23 ha vodných plôch (všetky potoky s okolím) a 48 ha ostatných plôch. Lesy sú tu prevažne listnaté.

Priemerná nadmorská výška obce je 290 m. Zimy sú tu chladné, letá mierne. Vykurovacie obdobie trvá v priemere 230 dní v roku.

Obec Beloveža je stredne veľká obec s počtom 295 rodinných domov a v priemere 800 trvale žijúcimi obyvateľmi. Prevláda tu gréckokatolícke náboženstvo.

Beloveža patrí medzi najstaršie dediny v okolí. Písomné pramene od 14. storočia uvádzajú obec Beloveža zväčša v nasledovných pravopisných obmenách – roku 1355 Belawese, 1492 Belawesa, 1736 Belovescha, 1808 Belowese, koncom 19. a začiatkom 20. storočia po maďarsky Belavezsa a po rusínsky Biloveža. 
Zdá sa, že motívom názvu pre obec bola biela veža. Mohla ňou byť strážna veža v pohraničí v 11. a 12. storočí, prípadne, ako uvádza historik Ferdinand Uličný, murovaná veža benediktínskeho kláštora, podľa ktorej dostalo názov tunajšie údolie. Keď tu vznikla dedina, názov dostala podľa názvu údolia. O takomto pôvode svedčí jej vývin a ráz v 15. – 16. storočí. 
Existuje aj ďalšia verzia pôvodu názvu obce, a to podľa pomenovania veže na tunajšej cerkvi. Ani tento pôvod však nie je vierohodne dokázaný.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 28. júna 1355. Vtedy Jagerská kapitula z poverenia kráľa Ľudovíta I. potvrdila vymedzenie majetkov panstva Smilno pre zemepánov Tekulovcov. Majetkovou súčasťou panstva bola aj Beloveža. Vznik obce sa kladie do druhej štvrtiny 14. storočia. Vybudovali ju usadlíci užívajúci zákupné roľnícke právo so šolýsom.

Beloveža sa ďalej spomína v listinách kráľa Žigmunda z rokov 1414 a 1416, ktorými potvrdil Czudarovcom vlastníctvo majetkov panstva Makovica, a v súpise dedín Šarišskej stolice z roku 1427. V tomto roku bola Beloveža zdanená od 24 alebo 28 port (poddanské usadlostí), takže bola počtom usadlostí, ale aj rozlohou chotára stredne veľkou dedinou makovického panstva. 

V druhej polovici 15. storočia sa väčšina domácností z Beloveže odsťahovala, v roku 1492 tu hospodárili len tri. 20 usadlosti bolo len nedávno úplne opustených, ako uvádza dobový archívny materiál. Pravdepodobnou príčinou vyľudnenia bolo aj spustošenie obce poľským vojskom roku 1472.

Beloveža sa z úpadku koncom 15. a 16. storočia pozviechala a charakter prosperujúcej stredne veľkej dediny si uchovala až po dnešné časy. Svedčia o tom aj údaje o počtoch obyvateľov a domov v jednotlivých rokoch. Kým napríklad v roku 1787 mala obec 75 domov a 452 obyvateľov.

Belovežania sa do povedomia širokého okolia dostali ako obchodníci – košikári. Košikárstvo a podomový obchod v obci má dlhú a bohatú tradíciu. Maďarský písaný prameň z roku 1883 uvádza, že „z Beloveže ročne mnoho tisíc košíkov exportujú do Ruska a Nemecka“. 

V roku 1933 bola založená obecná kronika.