Boliarov

Boliarov leží vo východnej časti Košickej kotliny v doline malého potoka ústiaceho do Olšavy. Povrch chotára je mierne zvlnená, zväčša odlesnená pahorkatina na mladotreťohorných usadeninách. Súvislý les (buk, dub) je iba v severovýchodnej časti. Má hnedé lesné a illimerizované pôdy.

Prvá zmienka o obci je z roku 1289 Balar. V ďalšom historickom vývoji sa názov obce menil nasledovne: 1370 Bolyar, 1773 Bolyarow. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Bolyár. Obec patrila pod Šarišskú župu, okres Košice, košický kraj. Od roku 1960 obec patrí pod Košice-vidiek, východoslovenský kraj. Obec patrila drienovským Abovcom. V 14. storočí mala mlyn. Začiatkom 18. stor. sa obec vyľudnila útekom poddaných. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V roku 1787 mala 43 domov a 340 obyvateľov, z toho veľký počet želiarov, 1828 54 domov a 406 obyvateľov. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) sa zaoberali poľnohospodárstvom a drevorubačstvom. V r. 1937 bola postavená píla a mlyn, ktorý je dodnes v prevádzke.

Z pamiatok sa zachoval rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová baroková stavba s pravouhlo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z druhej polovice 18. storočia. Kostol má hladké fasády, okná sú segmentovo ukončené. Veža má ihlancovú helmicu.

Evanjelický kostol, jednoduchá jednoloďová stavba s pravouhlo ukončeným presbytériom a vežou pochádza z konca 19. storočia. Kostol má hladké fasády, okná sú polkruhovo ukončené. Veža je modernistická s rovným zakončením.

Dedinská zvonica je murovaná stavba s drevenou nadstavbou s prvkami secesie na pôdoryse šesťuholníka z roku 1934.

V obci nájdeme vodný mlyn, technická pamiatka, dvojpodlažná jednotraktová stavba na nepravidelnom pôdoryse z prvej tretiny 20. storočia. Upravovaný bol v roku 1937.