Terňa

Obec sa nachádza 19 km severne od okresného mesta Prešov, v doline miestneho potoka Ternianka. Kataster obce leží na rozhraní troch geomorfologických celkov: Spišsko-šarišského medzihoria, Beskydského predhoria a Ondavskej vrchoviny, v tesnej blízkosti geomorfologického celku Čergov. Kataster susedí s katastrami obcí Hradisko, Babin Potok, Hubošovce, Gregorovce, Záhradné a Mošurov. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 380 m n. m. Najčlenitejšou časťou katastra je J – JV, kde sa nachádza najnižšie položené miesto katastra 320 m n. m. (miesto, kde potok Ternianka opúšťa kataster) a zároveň aj najvyššie položené miesto – Lysá Stráž 696 m n. m. Súvislý lesný porast sa nachádza len v severnej a južnej časti. 

Vzdialenosti od väčších miest: – od Košíc (250 tisíc obyvateľov) – 60 km – od Sabinova ( 11 tisíc obyvateľov) – 20 km – od Bardejova ( 25 tisíc obyvateľov) – 30 km – od Prešova, okresného a krajského mesta – 20 km.

Obec je písomne doložená roku 1259, keď Bélo IV. daroval zem Therne, ktorá patrila ku kráľovskému hradu Šariš, poľskému rytierovi Adamovi za služby  preukázané v bojoch s Tatármi. Panovník zdôraznil, že obdarovaný môže s ním slobodne disponovať po všetky časy a že ho slobodne budú dediť aj jeho potomkovia. Viacerí historici sa však domnievajú, že listina je falzum, ktoré bolo dodatočne vydané, aby mal Adamov syn doklad o vlastníckom práve.

Jasovský konvent v r. 1310 potvrdil výmenu majetkov dediny Terňa. Z listiny sa tiež dozvedáme, že Terňa bola v tomto období dedičným majetkom zemanov Tekulovcov. Pri potoku stáli 2 mlyny. Z obsahu listiny je zrejmé, že dedina jestvovala dávno pred začiatkom 14. storočia. V písomnostiach zo 14.-16. storočia sa často vyskytuje pod maďarizovaným názvom Terne.

Z kultúrno-historických pamiatok sa zachoval renesančný kaštieľ zo začiatku 17. storočia, či kúria z 1. polovice 19. storočia. V obci tiež nájdeme gotickú stavbu kostola sv. Kataríny Alexandrijskej  postavený  okolo roku 1330.