Zlatá Baňa

Leží neďaleko Prešova v severovýchodnej časti Slanských vrchov, na sútoku potokov Delňa, Jozefka a „Rakuvpotok“. Jej kataster je značne členitý. Nadmorská výška v strede obce je 585 metrov. Najvyšším vrchom na území obce je vrch Šimonka ležiaci vo výške 1092 m.n.m. K blízkym turistickým cieľom patrí zrúcanina hradu Bodoň.

Zlatá Baňa vznikla v chotári obce Lesíček v 2. polovici 18. storočia. Táto obec sa prvýkrát písomne spomína v roku 1550. Samostatnosť získala v polovici 19. storočia. Neúspešné pokusy o ťažbu zlata v rokoch 1730 – 1861 sa skončili vybudovaním erárneho podniku na ťažbu hliny a výrobu kachieľ, ktoré boli známe v celom Rakúsko – Uhorsku. Pokračovaním baníckej činnosti bola ťažba antimónu. Začiatkom 20. storočia bola ťažba zastavená kvôli vypuknutiu prvej svetovej vojny. V katastri obce sa ťažil aj drahý opál.

V centre obce sa vyníma technická pamiatka postavená v rokoch 1819-1821 – KLAUZÚRA – priehradný múr bývalej umelej priehrady, ktorý slúžil na zadržanie vody, za účelom splavovania dreva do Solivaru.

Počas druhej svetovej vojny, bola Zlatá Baňa za pomoc partizánom vypálená fašistami. Za tieto zásluhy bola vyznamenaná Radom Červenej hviezdy a Dukelskou pamätnou medailou. Ťažké časy a hrdinstvo pripomína pamätník v strede obce s názvom „Útek z horiacej obce“. 

Kostol sa v obci začal stavať až v roku 1968. V roku 1975 bol dokončený ako modlitebňa bez veže. Dom smútku bol dokončený spolu s novou kostolnou vežou a tromi zvonmi v roku 1998.