Sabinov

Kataster sídla sa nachádza na rozhraní geomorfologických celkov Spišsko-Šarišského medzihoria a Bachurne. Najväčšia časť sídla leží v geomorfologickom podcelku Spišsko-Šarišského medzihoria v Šarišskom podolí, iba malá juhozápadná časť územia patrí do najvýchodnejšieho výbežku Bachurne. Intravilán mesta sa rozprestiera v širokej doline Torysy, medzi sútokom Torysy s Čiernym potokom a potokom Telek, na jej nive a terasách vo výške 324 m n.m. (nadmorská výška farského Kostola Sťatia sv. Jána Krstiteľa). Najnižšie miesto chotára 295 m n.m. sa nachádza na nive Torysy v južnom výbežku katastra Orkucan. Najvyššie miesto 539 m n.m. leží vo výbežku Bachurne v hone Pod Stavencom v západnej časti katastra Sabinova. Relatívny výškový rozdiel medzi nivou Torysy a Bachurňou je 244 m. Priemerné relatívne výškové rozdiely sa v katastri Sabinova (spolu s Orkucanami) pohybujú od 30 m do 200 m. Od najnižšieho bodu na nive Torysy na juhu chotár plynule stúpa severovýchodným smerom k úpätiu Čergova. V juhozápadnej časti katastra nad nivou Torysy výrazne vyčnieva pieskovcový chrbát Bachurne (220 m relatívne).

Mesto Sabinov má tieto miestne časti : Sabinov stred, Pri ihrisku, Nad stráňou, Priemyselný obvod, Gelbeše, Husí hrb, Malá hora, Sídlisko, Pod Malou horou.

Prvá písomná zmienka o Sabinove ako o v tom čase už značne rozvinutejkráľovskej obci je z roku 1248. Jej obyvatelia sa zaoberali prevažneroľníctvom, až neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba. Významnýmmedzníkom v jeho ďalšom vývoji bol 28. január 1299, kedy mu uhorskýkráľ Ondrej III. udelil spolu s Prešovom a Veľkým Šarišom spišské práva- právo voliť richtára a farára, právo súdu, lovu a rybolovu,oslobodenie od daní, mýta, cla a vojenskej služby. Od toho dňa sa meníprávne postavenie Sabinova, ktorý sa stáva mestom. V roku 1405 bolSabinov povýšený na slobodné kráľovské mesto, čo mu prinieslo radďalších privilégií.

Významné pamiatky

Najvýznamnejšou a súčasne najstaršouarchitektonickou pamiatkou je rímskokatolícky gotický kostol zasvätený sv. JánoviKrstiteľovi. Pôvodný kostol v roku 1461 úplne vyhorel, požiar roztavilaj zvony. V rokoch 1484-1518 bol kostol neskorogotický prestavaný.Vnútorná výzdoba kostola je gotická, renesančná a baroková. Najcennejšíje hlavný oltár, ktorého originál sa nachádza v národnom múzeu vBudapešti a pochádza z dielne majstra Pavla z Levoče. Kostol bolniekoľkokrát poškodený požiarom. Posledné väčšie úpravy boli urobené vrokoch 1938 -1939, v 70. rokoch bol rekonštruovaný hlavný oltár. V roku1992 bola vykonaná celková vonkajšia rekonštrukcia.

Sakrálne pamiatky mesta Sabinov dopĺňajú aj grécko-katolícky, dva evanjelické kostoly a pravoslávny chrám, postavené na okrajoch historického jadra.

Významnými historickými stavbami mesta sú tiež Piaristické gymnázium, budova radnice a renesančná zvonica. Na námestí sú viaceré pôvodne renesančné a barokové meštianske domy.

Na výlet sa možno vydať do lesoparku Švabľovka, či do okolitých vrchov. Mesto tiež prevádzkuje vlastné kúpalisko.