Uzovské Pekľany

Uzovské Pekľany ležia v úzkej doline riečky Malá Svinka, medzi katastrami obcí Uzovský Šalgov, Jakubova Voľa, Rožkovany, Renčišov, Štefanovce, Jarovnice a Močidľany.

V roku 1314 požiadal zeman Pavol z rodu Tekule kráľa Bela IV. (1235-1270), aby mu daroval hornú čast údolia Malej Svinky. Kráľ mu v roku 1315 požadované územie daroval. Krátko nato došlo k založeniu novej dediny. Tá sa v roku 1337 pri deľbe rodových majetkov medzi členov rodu Tekule uvádza pod nemeckým názvom Herduchshaw, čo v preklade znamená Hartungova Poruba, po nemcovi Hartungovi (Hartingovi), ktorý bol lokátorom dediny. Rok 1337 je tak rokom najstaršej písomnej zmienky o dnešnej obci Uzovské Pekľany.

Názov obce sa v stredovekých prameňoch vyskytuje i v podobe Herdengshaw, neskôr ako Herdung (1345). Slovenský názov obce je známy už zo 14. stor. a zachoval sa v podobe Peklen (1354, 1367, 1373, 1427) a Puklen (1360). Poukazuje na názvoslovnú motiváciu, že sídlisko bolo postavené v staršej lokalite využívanej okolitým slovenským obyvateľstvom na pálenie dreveného uhlia. Preto Pekľany od slova peklo.

Dominantou obce je rímskokatolícky kostol všetkých svätých, postavený v roku 1615 v renesančnom štýle. V poslednej tretine 18. storočia bol kostol upravovaný.