Plaveč

Plaveč leží v doline Popradu na styku Ľubovnianskej vrchoviny a Levočských vrchov. Nadmorská výška v strede obce je 488 m n. m. a v chotári 482 – 694 m n. m.

Najstaršia správa o obci je z r. 1269, keď kráľ Belo IV. dal rytierovi Bohumírovi dedinu Trstené v Liptove za jeho dovtedajšie dediny Plaveč a Žehru. Z nej vyplýva, že dedina jestvovala už pred 12. st., pri ktorej okolo r. 1100 uhorský kráľ Kolomoman usadil vysunutú stráž Plavcov /Polovcov/ na ochranu hraníc Uhorska, od ktorých staršia dedina dostala nové pomenovanie Plaveč. Odvtedy až do 2. pol. 13. st. bola spolu so svojím okolím majetkom uhorskej koruny.

V roku1427 roľnícke domácnosti zdanili od 76 port, takže Plaveč patril k stredne veľkým mestám. Bol jediným mestom na plavečskom panstve. R. 1600 bolo v sídlisku 44 domov, mýtnica, mlyn, kostol, fara, škola a 2 kúrie šľachticov Horvátovcov. 

Najvýznamnejšou historickou pamiatkou obce hrad Plaveč. Bol postavený v rokoch 1270-1294 ako pohraničná pevnosť. Na vlastné náklady ho dal vybudovať šľachtic Arnold, syn Detrika. Od začiatku bol vymurovaný z kameňa. Názov dostal prevzatím názvu najdôležitejšej dediny panstva, ktorou bol Plaveč. V roku 1856 objekt vyhorel a odvtedy bol v ruinách. Z hradu sa zachovali zvyšky juhovýchodného muriva s kruhovou baštou a niekoľko múrov bývalej obytnej časti.

V obci sa nachádza rímskokatolícky chrám sv. Margity z 13. storočia, pôvodne gotický, v období renesancie rozšírený o renesančnú kaplnku, r.1730 pri renovácii zbarokizovaný. Ďalšie úpravy boli uskutočnené v r. 1892, 1901-1903. R. 1936 bol opravený. Ku kostolu patrí hradná kaplnka sv. Kríža (1711), kaplnka sv. Trojice (1773), okolo ktorej sú pochované obete epidémie cholery, kaplnka sv. Anny (1867) a Panny Márie (1834). Hlavný oltár sv. Margity Antioch je barokovýa pochádza z roku 1730.