Krajná Bystrá

Krajná Bystrá sa rozprestiera v severnej časti Nízkych Beskýd, západnej časti Laboreckej vrchoviny vpravo od Ladomírky. Územie chotára je na hranici s Poľskom. Nadmorská výška v strede obce je 380 m a v chotári od 350 – 670 m. Okolie obce má členitý povrch a súvislý les s porastom buka, borovice a smreka. V obci sa nachádzajú sírovodíkové a metanové vody. Plocha obce zaoberá 894 ha.

Obec vznikla pri osídľovaní severnej časti Šarišskej župy v rokoch 1573 až 1598. V urbári Makovického panstva z roku 1618 je spomínaná ako Biztra, v roku 1586 ako Bisstra, v roku 1773 ako Bisztra, Bistre, v roku 1808 Krajna-Bisztra, Krajná Bystrá, v roku 1863 Krajnabisztra, v roku 1902 Krajnóbisztra, v rokoch 1907 – 1913 Krajnóbisztra, Bátorhegy. V roku 1920 Bystrá, Krajná Bystra, od roku 1927 dnešné pomenovanie Krajná Bystrá.

V čase druhej svetovej vojny a vzniku Slovenského národného povstania v chotári obce pôsobila partizánska skupina, ktorá pripravovala podmienky na bezproblémový vstup Červenej armády na pomoc SNP. Nemci v dôsledku týchto skutočnosti, nechali obyvateľstvo vysťahovať a obec vypálili. Za aktívny boj proti fašizmu obec bola vyznamenaná Radom Červenej hviezdy.

V Krajnej Bystrej je vojnový cintorín z prvej svetovej vojny, ktorý nie je v ideálnom stave a je súčasťou dedinského cintorína. 29 hrobov roztrusených po cintoríne nie je označených krížmi ani inými symbolmi. Mŕtvych vojakov pochovávali na cintoríne už počas vojny. Na vojnovom cintoríne je pochovaných tridsať rakúsko-uhorských vojakov a tridsať štyri vojakov cárskej ruskej armády. Identifikovaný bol rakúsko-uhorský vojak Alexander Linter.

Sakrálnou dominantou obce je neoklasicistický gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela z roku 1929.