Matiaška

Obec Matiaška leží v Nízkych Beskydách vo Vranovskom okrese na sútoku potokov Voľanského, Bžanského a Poruba v nadmorskej výške od 220 m do 400 m. Mierne členitý povrch chotára je zväčša zalesnený. Nachádza sa tu sírnatý minerálny prameň – Vajcovka.

Katastrálne územie Matiaška hraničí s katastrálnym územím obcí: Vavrinec, Remeniny, Prosačov, Kobylnice, Ruská Voľa a Bžany. Rozloha obce je 12,29 km².

Prvá písomná zmienka o obci v roku 1363 spomína názov obce vo forme Mateugasa, čo je ekvivalentom slovenského názvu Matiašova Poruba. Časť názvu obce „vágás – poruba“ vo väčšine prípadov poukazuje na spôsob vzniku osady. V prípade obce Matiaška išlo zrejme o osadu založenú na vyklčovanom mieste pod vedením pravdepodobne prvého šoltýsa Matiaša na základe zákupného práva a dohody s vtedajším majiteľom územia panstva Čičva s Rozgoňovcami z Rozhanoviec.

Názov obce sa v priebehu histórie nemenil. Matyáska (1773), Matyáschka (1786), Matiašok (1920), Maťaška (1927), a od roku 1948 Matiaška.

Počas SNP v okolí obce pôsobila partizánska skupina Čapajev a krátky čas v septembri 1944 (lokalita „vo Veľči“) aj partizánsky oddiel kpt. Majorova, ktorý tu bol nemcami značne zničený a jeho zvyšky sa sformovali znovu nad obcou Nižná Sitnica v októbry 1944. Dňa 7. septembra, keď Nemci obkľučovali partizánov, obsadili aj obec. Boli tu zastrelení dvaja muži. Za pomoc partizánom bola obec čiastočne vypálená. Z 36 domov úplne zhorelo 14 domov a 16 hospodárskych stavísk. Nebola poškodená škola, fara, ani kostol.

Medyi kultúrne pamiatky obce patrí gréckokatolícky chrám sv. Demetra z roku 1773 postavený v barokovo-klasicistickom slohu.

Pomník SNP pripominajúci udalosti z II.svetovej vojny a pôsobenie partizánskeho zväzku Čapajev pochádza z roku 1982.