Remeniny

Obec sa nachádza v oblasti Nízkych Beskýd, v južnej časti geomorfologického celku Ondavská vrchovina. Katastrálne územie má rozlohu 1 060 hektárov a samotná obec leží v jeho strede. Obec susedí s ďalšími šiestimi katastrálnymi územiami. A to územiami obcí:  Ďurďoš, Prosačov, Matiaška, Vavrinec, Skrabské a Bystré. Najnižšia nadmorská výška je na hranici katastrálneho územia obce Remeniny s katastrálnym územím obce Prosačov na brehu Voľanského potoka neďaleko jeho sútoku s riekou Topľa – 158 m n. m. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 180 m.n.m. a najvyšším bodom v územia je vrchol Stredná hora, s nadmorskou výškou 506 m n. m.

Zväčša lesnaté územie východne od Tople po Kobylnický potok bolo majetkovou súčasťou hradného panstva Čičava. Svedčí o tom listina kráľa Karola Róberta z roku 1327. Na časti tohto územia vzniklo pravdepodobne v 2. štvrtine 14. storočia remeninské sídlisko, o ktorom je prvý doklad z roku 1356. V 14. – 16. storočí dedinu zapisovali do písomností postupne pod názvom Remenyn, v 15. – 16. storočí aj v zmysle Veľký Remenin a Malý Remenin, v 16. storočí aj Remenik. Prvotný názov Remenin bol pravdepodobne totožný s prezývkou prvého miestneho šoltýsa. 

Obyvatelia v obci sa v minulosti zaoberali rôznymi činnosťami. K najrozšírenejším patrili poľnohospodárstvo, chov dobytka, ťažba a sťahovanie dreva z okolitých lesov a pálenie drevného uhlia. V dvadsiatych rokoch 20. storočia fungoval v obci Remeniny vodný mlyn na mletie múky. Začiatkom deväťdesiatych rokov bol ale kvôli plánovanej novej zástavby v obci zbúraný. 

Dominantou obce je barokovo klasicistický gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky z konca 18. storočia. V roku 1922 k nemu bola pristavaná veža.