Bartošovce

Malebnú dedinu Bartošovce nájdeme v regióne Šariš, na polceste medzi historickými mestami Bardejov a Prešov. Leží v nadmorskej výške okolo 355 m. n. m. v Bartošovskej kotline, neďaleko Čergovského pohoria. Jej zemepisné súradnice sú :
49°11´47″S , 21°16´34″V. Rozloha katastrálneho územia je 11,23  km 2 (1 123 ha). Hustota obyvateľstva: 719,  64,02 obyv./km2.
Susedí s katastrálnym územím obcí Hertník, Šiba, Kobyly, Fričkovce, Osikov, Vaniškovce a Janovce. Dedinou pretekajú  potoky  Sekčov, Vieska a Hlboký potok.
Najstaršia priama správa o obci pochádza z roku 1408. O existencii dediny a jej chotára však nepriamo, ale nepochybne svedčí, že pri vymedzovaní chotára Vaniškoviec v roku 1374 sa spomína Bartošovský potok. Pre úrodné pôdy a blízkosť Bardejova sa tu usadili statkári, ktorí tu vybudovali majer s chovom hovädzieho dobytka a pestovaním poľnohospodárskych plodín a výrobou múky. Nachádzali sa tu dva mlyny – vyšný a nižný. Aj preto sa obec dodnes delí na časti Vyšný mlyn, Nižný mlyn a Podstavenec.
V písomnostiach z 15.-16. storočia sa Bartošovce vyskytujú pravidelne pod maďarským názvom a len výnimočne pod slovenským, napr. v roku 1472, aj to v liste poľského kapitána. Maďarský názov Bartosfalua typologicky patrí k názvom zemianskych rodín. Z toho možno usúdiť, že dedina vznikla z iniciatívy zemana Bartoša v druhej polovici 13. až začiatkom 14. storočia.  Ak pripúšťame obci taký pôvod,  je potrebné tiež pripustiť, že sa tu v 14. storočí usadili noví obyvatelia užívajúci „zákupné“ právo. O takomto vývine svedčí sídlisková veľkosť Bartošoviec okolo roku 1427, lebo tu bolo vyše 50 sedliackych domov. Bartošovce boli najväčšou a najdôležitejšou dedinou panstva, ktoré v 15.-16. storočí nazývali bartošovske panstvo. Už v 15. storočí tu bola kúria, resp. kaštieľ, dom správcu a majerské budovy. Bartošovske panstvo v 14. storočí a prvej polovici 15. storočia patrilo šľachticom z Perína, neskôr Zápoľskovcom a do polovice 16. storočia Baranovcom.
V druhej polovici 16. storočia boli jeho vlastníkmi Bornemisovci.  Okrem Bartošoviec k panstvu v 14.-15. storočí patrili dediny Osikov, Hertník, Šiba, Kľušov, Hervartov, Richvald a Krivé, po väčšinu 16. storočia len Bartošovce.
Po najväčšom rozmachu panstva v 15. storočí sa neskôr sídlisko zmenšovalo v dôsledku odsťahovania sa poddaných, ale aj po pustošení poľským vojskom v roku 1472 a 1492. Zdanenie sedliackych domácností v rokoch 1543, 1567 a 1588 od 7, 4,5 a 3 port bolo dôsledkom ich úbytku a schudobnenia. V roku 1567 tu hospodárilo iba 8 domácností, 2 na celých, 4 na polovičných a 2 na štvrtinových usadlostiach. Vzrástol počet želiarskych domácností. V rokoch 1543, 1567 a 1588 ich bolo 14, 16 a 9. V roku 1600 tu stálo 36 poddanských domov. Sídlisko dopĺňal kaštieľ, mlyn, majerské budovy, kostol, fara a škola. Koncom 16. storočia boli Bartošovce veľkou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom. Okrem nich tu žila rodina feudálneho pána, prípadne jeho správcu panstva a osadenstvo fary. V 17. storočí tu vznikla škridliareň spolu s tehliarňou, preslávenou v širokom okolí východného Rakúsko-Uhorska. Spolu s obcou Kurima tvorila až do 19. storočia hlavné centrá Bardejovského okresu.
Kostol zasvätený narodeniu Panny Márie je národnou kultúrnou pamiatkou, jeho história siaha do pätnásteho storočia.
Súčasný kostol bol stavaný v rokoch 1610 – 1612. Má gotickú svätyňu zo začiatku 15. storočia a interiér z 2. polovice 18.storočia.