Bodovce

Pod južnými svahmi pohoria Čergov leží dedina Bodovce. Nadmorská výška v strede obce je 450 m n. m. a v chotári 360 – 1068 m n. m.

Obec založená ako zemianska osada pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia. V písomnostiach z 15. – 16. storočia sa vyskytuje pod názvom Bodonlaka, zloženom z osobného mena BODON a slova LAK – obydlie. Názov dokazuje, že vlastníkom dediny bol Bodon, príslušník známeho rodu Tekule, ktorý žil v druhej polovici 13. storočia. Vlastníctvo dediny Tekulovcami nepriamo dosvedčuje aj vymedzenie chotára susedných Šarišských Sokoloviec v prvej polovici 14. storočia, keď východná časť chotára susedila s majetkom Tekulovcov. Tým mohol byť len chotár Bodoviec. 

Najstaršia priama správa o Bodovciach je známa až z roku 1427, kedy bol vyhotovený súpis dedín Šarišskej stolice zdanených daňou kráľovi. Podľa spomínaného súpisu boli sedliacke domácnosti v Bodovciach okrem richtára zdanené od 15 port. V 15. storočí dedina patrila dubovickej vetve zemanov Tekulovcov. V roku 1519 predali vtedajší majitelia Bozinkajovci dedinu za 300 zlatých zemanom z Bertotoviec. V priebehu 16. – 19. storočia sa vystriedalo viacero vlastníkov. V roku 1663 získali dedinu Zomboryovci, od roku 1751 Pechyovci, ktorí však obec mali v držbe len do roku 1778, kedy ju získali zemania Uzovci. V 19. storočí sa Bodovce stali znova majetkovou súčasťou panstva Zomboryovcov.  

V obci sa nachádza neoklasicistická kaplnka Všetkých Svätých z roku 1862. V súčasnosti sa nevyužíva.