Bodružal

Obec sa nachádza asi 12 km severovýchodne od mesta Svidník. Leží v severnej časti Nízkych Beskýd na nive a priľahlých svahoch doliny potoka Bodružalík, ústiaceho do Ladomírky. Nadmorská výška v strede obce je 355 m n. m. a v chotári 340 – 578 m n. m. Pri brehoch Bodružalíka a jeho prítokov sa nachádzajú mokrade s rozlohou skoro 200 000 m².

Obec vznikla v rokoch 1573 – 98 ako nová osada panstva Makovica. Obec je doložená z roku 1600 ako Bedruczoua, neskôr ako Bodrudsa (1618), Bodrussal (1786), Bodružal (1808); maďarsky Bodruzsál, Rózsadomb.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pracovali v lesoch; už začiatkom 17. storočia vyrábali šindle. V roku 1787 mal Bodružal 22 domov a 149 obyvateľov, v roku 1828 mal 22 domov a 181 obyvateľov.

Obec má rozptýlenú potočnú radovú zástavbu. V historickej zástavbe boli až do 90. rokov 19. storočia obydlia len na pravej strane Bodružalíka. Ľavostranné brehy sú vyvýšené a je z nich komplikovanejší prístup k vode. Preto museli byť kopané studne, s neistým výsledkom. Na ľavej strane bola len škola v blízkosti prítoku z Pelepčeho, cerkev a dom Hibschmanovej rodiny bol zasa v blízkosti prítoku potoka zo Segiňa.

Pamiatky v obci:

V obci sa nachádza chrám sv. Mikuláša, postavený v roku 1658 v južnej časti obce. Trojdielna drevená zrubová stavba v tvare troch štvorcov, rozostavených na jednej osi od východu na západ, je trojvežová, so stupňovito gradovanými strechami a vežičkami smerom k vstupu s centrálnym charakterom pôdorysu lode, oddelenej ikonostasom od svätyne. Interiér je prevažne v barokovom štýle. Cerkva svätého Mikuláša v prírodnom prostredí Nízkych Beskýd je historickým kresťanským symbolom ľudí, vyznávajúcich východnú cirkev byzantského obradu. Od roku 1968 až do polovice 90. rokov 20. storočia bola birituálna, lebo v nej boli vykonávané obrady pravoslávnej a gréckokatolíckej cirkvi. Dnes patrí len gréckokatolíckym veriacim. V roku 2018 bol pravoslávnym veriacim postavený nová drevený chrám sv. Petra a Pavla.

V obci sa nachádza pomník štyrom stovkám vojakov, ktorí padli v prvej svetovej vojne, a ktorých telesné pozostatky sú uložené na miestnom cintoríne. Jeho autorom je Ing. arch. Michal Burák. Ide o drevenú modernú plastiku vo forme štylizovaného dreveného kríža s 39 otvormi, ktorý s cerkvou vytvára jednotný celok. Kríž je osadený na okraj štvorcového pôdorysu vojenského pohrebiska.