Brezov

Obec Brezov bola postavená v Nízkych Beskydách, v doline povodia rieky Topľa a potoka, ktorý prechádzal cez brezový háj.

V obci Marhaň žil šľachtický rod Abovcov z Drienova. Pri deľbe marhaňských majetkov jeden zo šľachticov dostal panstvo v okolí brezovského hája, ktoré bolo majetkovou časťou panstva šľachticov Abovcov z Marhane. V roku 1335 bola vytvorená usadlosť v brezovom háji, čo bolo písomne podchytené a potvrdené Spišskou kapitulou ako Brezov vytvorený z panstva Marhaň. Brezov jestvoval už pred 13. storočím a patril k skupine starších slovenských dedín, ktoré vybudovali obyvatelia z blízkej Marhane ešte pred 11. storočím.

V písomnostiach z prvej polovice 14. storočia sa dedina vyskytuje pod názvom Nyresmezo v zmysle Brezové pole, v písomnostiach z druhej polovice 14. až 16. storočia pravidelne v druhom maďarskom názve Nyrjes. Slovenský názov Brezov sa dostal do zápisov výnimočne, prvý záznam poznáme z roku 1540. Napriek takému výskytu v písomnostiach, treba slovenský názov pokladať za pôvodný. Maďarské názvy vznikli jeho prekladaním do maďarčiny. Brezov ako majetková súčasť panstva Marhaň bol vo vlastníctve šľachticov z Drienova ešte aj v prvej polovici 15. storočia. V druhej polovici 15. a v 16. storočí patril šľachticom zo Sečoviec, Brezovice, resp. Torysy, Bertotoviec, ďalej Dežöfiovcom, Tahiovcom a Ujfalušiovcom.

V roku 1652 bol v obci postavený katolícky kostol, ktorý sa v roku 1666 dostal do rúk protestantov a v roku 1763 opäť do rúk katolíkov. Od roku 1788 je Brezov miestnou kapelániou a od roku 1810 farou. Matričné zápisy sú od roku 1789.