Buclovany

História obce Prvá písomná zmienka je z roku 1345. Obec vznikla v 13.storočí zemianskou kolonizáciou, časť patrila zemanom a časť panstvu Koprivnica. V roku 1345 Spišská kapitula potvrdila vymedzenie chotára Raslavíc. Pri tejto príležitosti vznikla najstaršia písomná priama správa o Buclovanoch, ktorých chotár susedil s raslavickým majetkom. Dedina Buclovany s ustáleným rozsahom majetku existovala už skôr. Podľa starobylého názvu a vývoja osídlenia v blízkom okolí je táto dedina priradená k najstaršej skupine slovenských dedín, jestvujúcich pred 11.storočím.

Buclovany, ako majetková súčasť panstva Koprivnica, boli od roku 1283 vo vlastníctve zemanov zo Zádiela.Tí v roku 1318 predali polovicu panstva zemanom z Delne, druhú polovicu s Buclovanmi si ponechali. Neskôr sa tu usadili a názov Buclovan používali v 14. až 15. storočí v prídomku. V 15.storočí patrili Buclovany aj ich príbuzným, zemanom zo Stulian a v 16.storočí zemanom z Tročian, Ormaniovcom a iným.V roku 1427 boli tunajšie sedliacke domácnosti okrem richtára zdanené od 8 port. Stálo tu do 10 obývaných poddanských domov.

V druhej polovici 15. a v prvej polovici 16.storočia sedliaci schudobneli, časť z nich sa odsťahovala, prípadne upadli na želiarov. V roku 1543 boli sedliaci zdanení od 4 port. V rokoch 1567 až 1588 len od 2 port. V roku 1543 tu hospodárili len 4 domácnosti na polovičných usadlostiach. V tom istom období boli 3 resp. 4 želiarske domácnosti.

V roku 1600 sídlisko pozostávalo len z 5 poddanských domov. Koncom 16.storočia boli Buclovany malou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom. Z pohľadu vývoja obyvateľstva, obec v roku 1787 mala 8 port. Majetky tu mali v 18.storočí Pulskí, Bornemissovci. V roku 1787 mala obec 27 domov a 172 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom. Obec mala malý chotár bez lesov. V roku 1850 postihol obec rozsiahly požiar, ktorý zničil celý nižný koniec obce vrátane dreveného kostola. Požiar postihol obec aj v roku 1901.

Do roku 1909 patrila obec pod Sekčovský okres, od roku 1909 pod Bardejovský. V roku 1913 bola postavená zvonica, v roku 1927 škola a v roku 1936 bol vysadení obecný sad. Pred II. svetovou vojnou sa vysťahovalo z obce do USA 35 ľudí. Takmer z každého domu niekto odišiel za prácou a skoro polovica z vysťahovaných sa tam natrvalo usadila. 7.septembra 1939 do obce prišlo nemecké vojsko a zdržalo sa tu do 13.septembra. Kultúrny dom sa začal stavať v roku 1959 a bol dokončený v roku 1962. Po 2.svetovej vojne sa začali stavať mosty, miestne komunikácie a chodníky.

Nový kostol bol postavený v roku 1995 a posvätil ho Ján Midriak, biskup Východného dištriktu. Erb obce Buclovany tvorí v červenom poli štítu žltý (zlatý) snop obilia, pred ním skrížená biela (strieborná) lopata a hrable, za ním biela (strieborná) kosa a motyka. Štít je v neskorogotickom štýle.

Podkladom pre tento návrh bola obecná pečať, pochádzajúca z druhej polovice 19.storočia. Odtlačok typária z roku 1868 je uložený v krajinskom archíve v Budapešti, v zbierke obecných a mestských pečatí. Na pečati s kruhopisom BUCZLÓ KOSZÉG PECSÉTJE 1868 (úradná pečať obce Buclovany) je vyobrazený snop obilia, pred ním skrížená lopata s hrablami a za ním kosa s motykou. Vyfarbenie erbu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému heraldickému pravidlu pre používanie farieb (a kovov), ako aj estetickým nárokom. V návrhu je použitý neskorogotický štít, v obecnej a mestskej heraldike najčastejší.