Cernina

Cernina leží v Nízkych Beskydách v pramennej oblasti Cerninky, ľavostranného prítoka Tople. Nadmorská výška v strede obce je 320 m n. m. a v chotári 250 – 655 m n. m.

Obec vznikla na zákupnom práve na území panstva Kurimav 2. polovici 14. storočia. Obec je doložená z roku 1414 ako Cyronna, neskôr ako Czernyina (1492), Černina (1920), Cernina (1927); maďarsky Cernyina, Felsőcsernye, Czernina.

Obec patrila panstvu Makovica. V roku 1427 mala 16 port. Koncom 15. storočia spustošili obec poľské vojská. Obyvatelia sa živili pastierstvom. V roku 1787 mala obec 80 domov a 480 obyvateľov, v roku 1828 mala 89 domov a 657 obyvateľov.

Pre obec je charakteristická potočná radová zástavba z 19. storočia. Typické sú zrubové omazané a obielené domy s valbovou slamenou strechou, zrubové hospodárske stavby a stavby stĺpikovej konštrukcie so slamenou a plechovou strechou, ako aj sypance v dvoroch. Začiatkom 20. storočia sa tu šili kožúšky pre potreby tradičného ľudového odevu širšieho okolia.

Dominantou obce je klasicistický gréckokatolícky chrám sv. Kozmu a Damiána z roku 1805. Kostol je od roku 1973 zapísaný ako národná kultúrna pamiatka.

Na cerninskom vojnovom pohrebisku z prvej svetovej vojny sa nachádza 70 masových hrobov. Je v nich pochovaných 326 vojakov tarnopoľského Pešieho pluku 15, rakúsko-uhorskej armády. V roku 1930 dostal cintorín konečnú podobu poslednou exhumáciou roztrúsených vojenských hrobov v katastri obce.