Dobroslava

Dobroslava leží v severnej časti Nízkych Beskýd v doline prítoku Kapišovky. Nadmorská výška v strede obce je 330 m n. m. a v chotári 300 – 534 m n. m. Okresné mesto je vzdialené 8 km juhozápadným smerom, krajské mesto leží 62 km rovnakým smerom.

Obec vznikla v rokoch 1573 – 98 ako osada panstva Makovica. Obec je doložená z roku 1600 ako Dobroszla, neskôr ako Dobroszlaw (1618), Dobroslava (1773), Dobroslav (1920), Dobroslava (1927); maďarsky Dobroszlava, Dobroszló.

V roku 1712 sa útekmi poddaných takmer vyľudnila. V roku 1787 mala obec 23 domov a 154 obyvateľov, v roku 1828 mala 33 domov a 241 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, chovom oviec a prácou v lesoch.

Za I. ČSR sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo. V roku 1944 bola obec 7 týždňov vo frontovom pásme a utrpela veľké škody. V rokoch 1947 – 49 bola znovu vystavaná; vyznamenaná je Radom Červenej hviezdy. 

Významou historickou pamiatkou národného významu je drevený gréckokatolícky chrám sv. Paraskevy z roku 1705, so šindľovou krytinou. Interiér je neskorobarokový. Koncom druhej svetovej vojny bola obec silne zničená a chrám poškodený. V rámci obnovy chrámu bola jeho architektúra rozšírená o dve bočné kaplnky, čím pôdorys nadobudol tvar kríža, čo je v podstate medzi drevenými chrámami unikát.