Ďurďoš

Ďurďoš leží v južnej časti Nízkych Beskýd v doline Tople. Nadmorská výška v strede obce je 175 m n. m. a v chotári 160-419 m n. m. Mierne členitý povrch chotára tvoria horniny bradlového pásma, treťohorný flyš a štvrtohorné náplavy Tople. Stredná časť je odlesnená, inde les.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1363 (obec však jestvovala už skôr) a názov obce uvedený ako Gurgus, neskôr ako Gyvrges (1410),Djurďaš (1808), Dzurdzoš (1920), Ďurďoš (1927) po maďarsky Gyöfgyös. Jej variant je totožný s nárečovým variantom mena Juraj. Mužom s takým menom bol pravdepodobne prvý miestny šoltýs. Vzhľadom na vývoj osídlenia blízkeho okolia predpokladáme, že sídlisko založil šoltýs s poddanými podľa zákupného práva v prvej polovici 14. storočia do 17. storočia. V Ďurďoši v roku 1493 hospodárilo šesť sedliackych domácností. 

V roku 1787 mala obec 28 domov a 179 obyvateľov, v roku 1828 mala obec 20 domov a 155 obyvateľov. Zaoberali sa chovom dobytka a poľnohospodárstvom. V 19. storočí patrila rodine Blašovcov. Za 1. ČSR pracovali v lesnom hospodárstve a v poľnohospodárstve.  čase SNP v chotári pôsobili partizánske skupiny – Čapajev. Dňa 7.9.1944 fašisti zastrelili 3 obyvateľov obce. 

Dominantou obce je gréckokatolícky chrám Nanebovstúpenia Pána z roku 1781.