Fulianka

Obec Fulianka leží v nadmorskej výške 275 m n.m. na úpätí Šarišskej vrchoviny v Sekčovskej doline, vzdialená 11 km od Prešova. Rozloha chotára je 380 ha. Nad obcou sa tiahne hradný vrch, na južnom okraji ktorého sú zrúcaniny Kapušianskeho hradu. Na východ od obce je vrch „Haľagoš“, ktorý patrí do pohoria Nízkych Beskýd. Pohľad na sever nám ponúka krásnu scenériu Čergovského pohoria, patriaceho do masívu Nízkych Beskýd. Na juh od obce sa tiahnu Slanské vrchy. Obec susedí na severe s obcou Tulčík, na juhu s obcou Kapušany, na východ s Podhoranami a na západe s Finticami. Sekčovskou dolinou preteká rieka Sekčov, ktorá rozdeľuje obec na dve časti – stará Fulianka a nová časť obce, nazývaná „Chalaš“.

Prvá písomná zmienka o obci Fulianka sa nachádza v diele Sárosvarmegye monograflája od Šándora Tótha, kde je spomínaná naša obec pod menom Fulyán a pochádza z roku 1410. V priebehu rokov sa názov obce menil takto : Fulyán, Fulyanka, Fulánka, Fuľanka, Poľanka a od r. 1948 – Fulianka.

Je možné, že pomenovanie obce znamenalo niekedy označenie časti chotára v panstve Kaplovcov, ktorým v tých časoch Fulianka patrila. S určitosťou je možné predpokladať, že začiatok osídlenia Fulianky spadá do druhej polovice 14. storočia (asi r. 1360).

Fulianku vybudoval pravdepodobne šoltýs a usadlíci podľa zákupného práva v 14. storočí. Šoltýsi, dediční richtári, boli skúsení muži z radov mešťanov, prípadne bratov alebo synov šoltýsa. Tí sa podľa dohody so zemepánom zaviazali priviesť prisťahovalcov, ktorí na dohovorenom mieste by založili novú dedinu. K právam šoltýsov všeobecne patrilo právo postaviť si v dedine dom, mlyn a vlastniť polia v rozsahu 1 lánu (asi 30 ha). Povinnosťou šoltýsov bolo dozerať, aby poddaní riadne odovzdávali naturálie zemepánom a aby načas platili ročnú daň kráľovi. Šoltýstvo tu existovalo ešte aj v 16. storočí.