Haniska

Obec sa nachádza v južnej časti Košickej kotliny medzi Sokoľanským a Belžanským potokom v nadmorskej výške 216 m.
Prevážne odlesnený chotár o rozlohe 1 762 hektárov leží na terasovitej plošine Hornádu v nadmorskej výške 190 – 224 m a tvoria ho treťohorné usadeniny.

Prevažnú čast obyvateľstva tvoria občania so slovenskou národnosťou ( až 99% ) a priemerným vekom 40 rokov.

Územie Hanisky bolo osídlené už v paleolite. Našlo sa tu žiarové pohrebisko pilínskej kultúry zo strednej a mladšej bronzovej doby, ako aj sídlisko zo staršej /hallšatattskej/ železnej doby a radove pohrebisko z 13. storočia.

Najstarší písomný doklad týkajúci sa Hanisky je z roku 1267. Z neho sa dozvedáme, že mladší kráľ Štefan V. daroval zem Haniska /Enezca/ ležiacu medzi Košicami a Seňou magistrovi Poušovi a jeho bratovi Dominikovi. Haniska sa v tejto listine spomína ako villa Enezca, čo svedčí o tom, že to už vtedy bola vyvinutá. Pri opise hraníc obce sa v listine spomína kamenná modla a posvätný háj, ktoré tu ešte v 2. polovici 13. storočia existovali ako pozostatky pohanstva. Názov Haniska je odvodený od slovanského Janisko.

Nový rímsko-katolícky kostol postavili v Haniske r. 1656. Spočiatku ho zasvätili sv. Jánovi Krstiteľovi, od polovice 18. storočia sv. Jánovi Nepomuckému. Kastol bol v 18. storočí prestavaný do takmer dnešnej podoby. Na jeho fasáde sú barokové sochy, pravdepodobne od známeho sochára J.A. Krausa. Vyzdobený je oltárnymi obrazmi od I. Klimkoviča z r. 1838 a od A. Stadlera z r. 1866.

V polovici 17. storočia tu postavili aj barokový kaštieľ, ktorý bol počas 2. svetovej vojny a tesne po nej veľmi poškodený. Na jeho mieste dnes stojí nová základná škola. Zo 17. storočia do roku 1988 bola zachovaná aj baroková stavba fary.