Hermanovce

Obec Hermanovce leží v úzkej doline potoka Hermanka pretekajúceho Šarišskou vrchovinou západne od mesta Prešov. Susedí s chotármi: Bertotovce, Hendrichovce, Jarovnice, Renčišov, Uzovské Pekľany, Štefanovce.

„Villa Hermani Superior et Inferior – Osada Hermanovce Horná i Dolná“ – tak znie prvá písomná zmienka o Hermanovciach, tak ako sa v historických prameňoch objavila 21. februára roku 1320 v súvislosti s rozdelením dedičných majetkov Mikuláša Meršeho zo Svinej. Majetok zemepána Meršeho sa priamo prepisoval na štyroch vnukov – Mikuláša, Petra, Merše mladšieho a Dominika. Výraz „villa“ pritom v tých časoch označoval rozvinutú usadlosť. Z prvej písomnej zmienky vyplýva, že obec už existovala pred týmto rokom. V historických listinách sa neskôr objavujú aj názvy Nagy Hermany a Sztankahermány.

Kostol sv. Alžbety Uhorskej: vybudovanie kostola sa predpokladá už v roku ich založenia. Kostol bol pravdepodobne drevený a takmer určite môžme povedať, že stál na mieste kostola dnešného. Neskôr bol prestavaný do kameňa v neskorogotickom slohu – taký sa spomína v roku 1438.

Hlavný oltár a monštrancia patria medzi najvýznamnejšie a najstaršie hermanovské pamiatky. Monštrancia je tepaná z pozláteného striebra a vznikla v druhej polovici 18. storočia v rokokovom štýle. Vytvoril ju Ján Siláši, zlatník z Levoče.

Oltár je zložený z minimálne dvoch častí, ktoré neboli vyrobené spolu – ide o gotické sochy sv. Doroty, Madony a Barbory v stredovej časti a gotických tabuľových malieb v štvorpolí po stranách. Tieto časti sú najstaršie. Privezené majú byť z augustiniánskeho kláštora z Hrabkova, kde vznikli v 16. storočí. Drevorezbárske práce súvisia s tvorbou v dielni Majstra Pavla z Levoče a maliarske zasa s dielňou v Spišskej Kapitule. Časť architektúry oltára je neogotická.