Hrabkov

Hrabkov leží v juhozápadnej časti Šarišskej vrchoviny, v hornej časti údolia Krížovanky, vo výške okolo 465 m. 

Členitý vrchovinný povrch chotára tvorí centrálno- karpatský flyš, na masívnej hornatine kryštalicko – druhohorné horniny. Má hnedé lesné miestami kyslé a ilimerizované pôdy. Lesy (bukovo – smrekové) sú len v južnej časti chotára.V katastry obce sa nachádza chránené územie Hrabkovske zlepence. Obec Hrabkov má 689 obyvateľov. 

Najstaršia správa o Hrabkove je v registri pápežského desiatku z roku 1332. Vtedy a aj v nasledujúcich rokoch v miestnom kostole pôsobil farár Sigfrid.

V 30. rokoch 14. storočia dal v Hrabkove Mikuláš z Perína postaviť kláštor zasvätený sv. Duchu pre augustiniánov a súčasne im daroval túto dedinu aj s miestnym šoltýstvom, ku ktorému patril aj mlyn. 

V Hrabkove dodnes stojí kostol sv. Šimona a Júdu asi zo 14. storočia. Postavili ho Benediktíni. Je z nevyberaného kameňa s nehaseným vápnom. Veža je stavaná z tesaných skál. Vo veži je zvon údajne z miestneho kláštora, ktorý bol zbúraný. Kostol bol postavený v romansko-gotickom slohu. Má typické hrubé románske steny, kruhovú klembu, okna s lomeným oblúkom a farebným sklom, ktoré dnes nahradilo obyčajné biele sklo. Kostol bol roku 1924 reparovaný.

V tridsiatich rokoch 14. storočia dal v Hrabkove Mikuláš z Perína postaviť kláštor zasvätený svätému Duchu pre augustiniánov a súčasne im daroval túto dedinu aj s miestnym šoltýstvom, ku ktorému patril aj mlyn. Hrabkovský kláštor mal majetky. Stál v miestach, kde je dnes kríž oproti škôlke. V polovici 16. storočia kláštor upadol a chátral. Na konci 16. storočia už nejestvoval. 16. apríla 1980 boli zbúrané zostávajúce steny kláštora. Do dnes existujú kláštorné klenbové pivnice, ktoré používajú niektoré rodiny.