Hunkovce

Hunkovce ležia v severnej časti Nízkych Beskýd na sútoku Ladomírky s potokom Hrišov. Nadmorská výška v strede obce je 310 m n. m. a v chotári 290 – 507 m n. m.

Obec je doložená z roku 1548 ako Hwkoch, neskôr ako Hunkouecz (1588), Hunkocz (1773), Hunkowce (1808), Honkovce (1920), Hunkovce (1927); maďarsky Hunkóc.

Obec patrila panstvu Makovica. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. V roku 1711 sa útekmi poddaných takmer vyľudnila, v roku 1787 mala 30 domov a 203 obyvateľov, v roku 1828 mala 33 domov a 251 obyvateľov.

V strede obce, na návrší, vpravo od hlavnej cesty, v smere toku Ladomirky, stojí drevená cerkov z roku 1799. Je lemkovského typu s osemhrannými byzantskými kupolami, národná kultúrna pamiatka od roku 1968. Tento malý chrám bol dostačujúci pre vtedajší počet obyvateľov. Je zasvätený Ochrane Presvätej Bohorodičky. Zaujímavosťou je natočenie svätyne na sever v dôsledku rešpektovania terénnych podmienok. Chrám bol opravovaný v roku 1922, následne však počas druhej svetovej vojny v roku 1944, bol nielen chrám, ale aj obec značne poškodená.

Za obcou, vpravo od Ladomirky, oproti benzínovej pumpy, je cintorín 2 918 padlých vojakov fašistického Nemecka. Na pravej strane Ladomirky v blízkosti jej toku, poniže obce, oproti nemeckému vojenskému cintorínu z II. svetovej vojny je vojenské pohrebisko z I. svetovej vojny zriadené v roku 1922. Na ploche 380 m² je pochovaných 159 vojakov v 21 hroboch.