Klenov

Klenov leží na južnom okraji Šarišskej vrchoviny v pramennej oblasti Sopotnica. Nadmorská výška v strede obce je 540 m n. m. a v chotári 479 – 1028 m n. m.

Mierne členitý vrchovinný povrch chotára tvoria kryštalicko-druhohorné a flyšové horniny. Má hnedé lesné miestami oglejené, prípadne kyslé pôdy. V prevažne zalesnenom chotári prevláda dubovo-bukový porast.

Obec založili na zákupnom práve začiatkom 14. storočia a v roku 1330 sa spomína ako farnosť. Obec je doložená z roku 1330 ako Clencberk, Clemberck, neskôr ako Sopothnicha (1386), Klemberg (1786), Klembark (1920), Klembarok (1927), Klenov (1948); maďarsky Klambérk, Kelembér.

Obec patrila drienovským Abovcom, začiatkom 15. storočia tu mali kúriu zemania z Klenovca. V roku 1427 bolo v obci 17 port, v roku 1787 bolo v obci 62 domov a 436 obyvateľov, v roku 1828 bolo 69 domov a 531 obyvateľov. Obyvatelia boli drevorubači, povozníci, vozili uhlie a rudu pre Rolovu Hutu, pálili vápno, drevené uhlie, tkali plátno, vyrábali mlynské kamene.

Gréckokatolícky kostol  v obci je ranogotická stavba z 1. tretiny 14. storočia zasvätená Panne Márii, upravený bol v 16. a 18. storočí , okolo kostola je ohradný múr. Pri kostole je drevená zvonica z roku 1742.