Legnava

Legnava leží v severnej časti Ľubovnianskej vrchoviny, v doline Popradu pri hranici s Poľskom. Nadmorská výška v strede obce je 453 m n. m. a v chotári 440 – 893 m n. m. Nachádza sa tu minerálny prameň asi 150 m za odbočkou pred mostom od štátnej cesty Malý Lipník – Legnava v areáli bývalého prírodného amfiteátra.

Obec vznikla po roku 1366, keď vtedajší uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký dal šľachticovi Jakubovi zalesnené územie medzi dedinami Starina, Orlov, Andrejovka a riekou Poprad, aby tam vznikla dedina. Prvá písomná zmienka o tejto obci pochádza z roku 1427. Obec mala vtedy 7 zdanených port a patrila panstvu Brezovica. V písomnostiach z 15. a 16. storočia sa vyskytuje ojedinele pod názvom Legnava, častejšie v maďarizovanom Langno, Lagnó, Hosszúvágás a pod nemeckým názvom Legenau, Langhaw. V roku 1787 mala obec 298 obyvateľov a v roku 1880 dokonca až 503 obyvateľov. Obyvatelia sa v tej dobe živili najmä poľnohospodárstvom, chovom oviec a pracovali v lesoch.

Asi kilometer od obce, na pravej strane pri rieke Poprad, pod vrchom nazývaným Ostriež, sa vypína neveľký výbežok, na ktorom bol kedysi postavený Legnavský baziliánsky monastier. Dnes na jeho nižnom konci stojí murovaná kaplnka z roku 1760, zasvätená sv. Mikulášovi Divotvorcovi. To sú pozostatky niekdajšej slávy Legnavského monastiera. Tento výbežok s okolím dodnes nazývajú „Monastyr“ (kláštorisko), hoci monastier tu už dávno nestojí.

V roku 1883, za pôsobenia duchovného Gregora Beskida, bol uprostred obce postavený nový gréckokatolícky chrám, zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Ide o neoklasicistický chrám, s polygonálnym uzáverom presbytéria a vežou vstavanou do štítového priečelia, na fasáde s nárožnou rustikou a pilastrovým členením. Vnútorné zariadenie je z čias stavby chrámu. Veľmi vzácnou pamiatkou je obraz sv. Cyrila a Metoda z roku 1884. Je to olejová maľba na plátne s rozmer 195×115 centimetrov, ktorej autorom je Pavel Bogdanský.