Ľubotín

Obec Ľubotín leží na úpätí Čergovského pohoria v Ľubotínskej kotline na severe Šariša. Obcou preteká rieka Ľubotínka, ktorá sa pár kilometrov ďalej vlieva do rieky Poprad.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1300. Najstarší zápis pochádza od farára Štefana de Lubetin z roku 1330. Sídlisko však jestvovalo dávno predtým. Svedčí o tom skutočnosť, že potok Ľubotín ( Lybicin, Lybethin, Lubetin), ktorý bol odvodený od názvu sídliska, sa uvádza pri vymedzení majetkov šľachtica Rikolfa a jeho syna Spišskou kapitulou v rokoch 1287, 1296, 1302 a v listine kráľa Karola Róberta v roku 1312. Listiny však dedinu menovite neuvádzajú. Staro-slovenský názov (od Lubota) svedčí o tom, že Ľubotín patrí k najstarším slovenským dedinám na okolí jestvujúcim pred 11. storočím.

Na základe zákupného nemeckého práva šoltýsi v dedine pôsobili do polovice 16. storočia. V roku 1427 boli sedliacke domácnosti zdanené. Neskôr sa časť sedliakov odsťahovala, ďalší stratili pôdu a stali sa želiarmi V roku 1600 sídlisko zaznamenáva 12 poddaných domov, mlyn, školu a faru. Koncom 16. storočia je stredne veľkou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom.

Sakrálnou pamiatkou obce je jednoloďový rímskokatolícky kostol Mena Panny Márie z roku 1905. Kostol je napodobeninou románskeho slohu. Vnútornú časť kostola tvorí jedna loď na priečelí s oltárom, na ktorom vyniká obraz Panny Márie stojacej na hlave hadovi. Po bokoch obrazu sa nachádzajú sochy súvisiace s motívom obrazu. Po pravej strane obrazu je súsošie Svätého Jozefa s Ježišom v náručí. Po ľavej strane Svätá Anna (matka Panny Márie) s malou Máriou. Pýchou kostola je chór z historickým príšťalovým, jednomanuálovým orgánom, z roku 1906. V exteriéri kostola nad vchodom po bokoch, vo výklenkoch sa nachádzajú obnovené sochy Svätého Cyrila a Metoda.