Malý Šariš

Malý Šariš leží v Šarišskej vrchovine v doline Šarišského potoka. Nadmorská výška v strede obce je 280 m n. m. a v chotári 269 – 465 m n. m. Patrí k nej osada Cemjata.

Povrch chotára na odlesnenej vyššej pahorkatine v južnej zalesnenej časti a na rozčlenenej nižšej vrchovine tvorí centrálnokarpatský flyš. Má hnedozemné, hnedozemné illimerizované, hnedé lesné a nivné karbonátové pôdy.

Prvá zachovaná písomná zmienka o obci je latinsky písaná listina Bela IV. z roku 1248. Dovtedy z desiatku, ktorí poddaní povinne odvádzali, plynuli tri štvrtiny jágerskému biskupovi a jedna štvrtina miestnemu farárovi. Belo IV. dal biskupovi za jeho časť desiatku iné pozemkové majetky, a tým sa sám stal vlastníkom obce.

Pri odvodzovaní názvu dediny pramene nie sú jednotné. V uhorských písomnostiach z 13. – 14. storočia sa názov Šariš vyskytuje striedavo pod názvami Saros a Sarus. Obidva názvy sú pravdepodobne úpravami staršieho slovanského názvu Šariš – vyskytujúceho sa v listine poľského pôvodu – Sarus ako jeho latinizovaný tvar, Saros maďarizovaný tvar (v zmysle blatný). Každopádne obci dal meno „materský“ Veľký Šariš.

Rímskokatolícky kostol v obci je inšpirovaný neogotikou a bol postavený v 40. rokoch 20. storočia. Medzi významné pamiatky patrí náhrobník v ohrade kostola z konca 18. storočia.

Zachovali sa tu 3 klasicistické kúrie z 1. polovice 19. storočia a v osade Cemjata kúpeľné stavby s kaplnkou z 19. storočia.