Miroľa

Miroľa je horská obec v severnej časti Nízkych Beskýd – v Laboreckej vrchovine – v pramennej oblasti Mlynského potoka, prítoku Chotčianky. Nadmorská výška v strede obce je 382 m n. m. a v chotári 350 – 500 m n. m. Mierne členitý povrch chotára je na treťohornom flyši. Prevláda súvislý les s porastom buka. Rozloha obce Miroľa je 611 ha.

Obec je doložená z roku 1572 ako Felsso Psztrina, neskôr ako Felsö Psztrina alias Mirolya (1618), Mirola (1808); maďarsky Myrolya, Merfalva.

Obec patrila panstvu Makovica. V rokoch 1713 – 14 bola obec úplne opustená. Obyvatelia boli roľníci, zaoberali sa chovom dobytka a prácou v lesoch. V roku 1787 mala 25 domov a 188 obyvateľov, v roku 1828 mala 27 domov a 221 obyvateľov. V polovici 19. storočia tu bolo veľké vysťahovalectvo. Do roku 1918 tu pracovala parná píla.

Za I. ČSR sa mnohí obyvatelia vysťahovali. V roku 1932 došlo k demonštráciám proti exekúciám. Počas Dukelskej operácie v roku 1944 bola obec značne poškodená.

Drevený gréckokatolícky chrám v Miroli bol postavený na dominantnej plošine v roku 1770. Zasvätený je Ochrane Presvätej Bohorodičky. Má charakteristickú zrubovú konštrukciu a trojdielnosť vonkajšieho i vnútorného členenia. I v tomto chráme sa dodnes používa cirkevnoslovanský jazyk v bohoslužbách ako dedičstvo našich otcov siahajúce ku slovanským vierozvestcom, svätým Cyrilovi a Metodovi.

V obci sa nachádza štátna prírodná rezervácia Miroľská slatina vyhlásená v roku 1980 o rozlohe 9 600 m² so vzácnou slanomilnou vegetáciou a výskytom suchopýru širokolistého. Chránené územie je ukážkou vzácnych lúčnych a slatinných spoločenstiev, ktoré sa v okrese Svidník nachádzajú iba v tejto lokalite. V nej dominujú ostrice, páperník širokolistý, na najmokrejších častiach vachta trojlistá a iné, zákonom chránené rastliny.