Oľšavka

Oľšavka leží vo východnej časti Hornádskej kotliny. Nadmorská výška v strede obce je 430 m n. m., v chotári 410- 510 m. n. m. Katastrom obce Oľšavka preteká zo severu smerom na juh potok Oľšavec a tiež jeho pravostranný prítok Rúrsky potok, ktorý sa do Oľšavka vlieva v južnej časti katastra. Na Oľšavci v severnej časti katastra bolo prírodné jazero, v južnej časti katastra zase umelo vytvorené jazero, obe však boli zanesené počas povodní v roku 1997. V katastri vyvierajú tri pramene, jeden v intraviláne obce, jeden v severnej časti katastra a jeden v západnej časti katastra. Lokalita obce a okolia umožňuje rozvoj cykloturistiky a pešej turistiky. Obec je členom mikroregiónu Sľubica.

Má nepochybne slovanský pôvod. Svedčí o tom aj názov obce odvodený od stromu – olše. V písomnostiach zo stredoveku sa prvýkrát spomína v listine spišského prepošta Mateja z roku 1245 ako ,,Olsavicha“. Roku 1301 je uvádzaná pod menom ,,Olsaua“, roku 1378 ako ,,Olsova“ a v roku 1583 už ako Oľšavka (Olssawka). Do maďarčiny bola prevzatá pod názvom ,,Olysavka“ alebo ,,Kisolsva“ a do nemčiny ako ,,Olschafka“.

Obec mala poľnohospodársky charakter. Jej obyvatelia ako poddaní patrili v minulosti k panstvu rodu Žehriansky (Szigray), od polovice 15. storočia pripadli hradnému panstvu Spiš. Ich majiteľom boli teda Zápoľskovci, Turzovci a potom Čákovci (od roku 1848). Veľkosťou sa Oľšavka zaraďovala medzi najmenšie na panstve. Napríklad roku 1598 tu daňoví úradníci evidovali iba 8 domov, v roku 1789 tu v 16 domoch žilo 127 obyvateľov a roku 1828 v 28 domoch 199 ľudí.

Dominantou obce je kostol Sv. Pia z roku 1969.