Ovčie

Obec leží na južnom okraji Šarišskej vrchoviny, na styku s Čiernou horou v nadmorskej výške okolo 480 m.

Ovčie sa spomína v jednej z listín už v roku 1318. V roku 1320 si štyria synovia zemana Beňadika rozdelili zdedené majetky, pričom Ovčie pripadlo Dominikovi. V spojitosti s deľbou vznikla ďalšia správa o tejto dedine. Z obsahu oboch vyplýva, že Ovčie jestvovalo už pred rokom 1318. V listine z roku 1320 sa vyskytuje pod latinským názvom Wytex Noua v zmysle Nový Víťaz, z čoho je zrejmé, že Ovčie bolo mladou dedinou, mladšou ako Víťaz a vzniklo na majetku Víťaza. V písomnostiach z 15. – 16. storočia vyskytuje sa pravidelne pod maďarským názvom Kysvitez v zmysle Malý Víťaz.

Kostol sv. Barbory je nepochybne dominantou obce Ovčie. Jeho súčasná podoba pochádza z roku 1992, kedy bol po prestavbe vysvätený arcibiskupom Alojzom Tkáčom. Z pôvodného kostola môžeme na dnešnej stavbe nájsť iba vežu a časť chóru. Samotná staršia stavba bola vysvätená v roku 1828 a pri stavbe sa použil hlavne kameň, hlina a šindle.Stále však nešlo o pôvodnú stavbu. O pôvodnom kostole sv. Barbory máme iba minimum informácií. Jediná konkrétna zmienka je z biskupskej vizitácie farnosti Široké z roku 1749, kedy sa spomína, že v obci vtedy stál drevený kostol sv. Barbory. Ďalším dôležitým údajom je fakt, že stál na vlhkom mieste. Ďalšie vizitácie, počnúc nedatovanou z druhej polovice 18. storočia, už len konštatujú, že v obci kedysi stál kostol sv. Barbory. Následne na mieste kostola stála iba zvonica.