Poliakovce

Malebná obec sa nachádza v Nízkych Beskydách, v povodí rieky Topľa, v nadmorskej výške 225 m.n.m., v okrese Bardejov.

Písomne sa prvý krát spomína v roku 1414, keď kráľ Žigmund potvrdil Cudarovcom vlastníctvo panstva Makovica, ku ktorému patrili aj Poliakovce. Písomnosti z 15. storočia názov obce uvádzajú striedavo Poljak, Polakovycz (1454) a od 16. stor. len pod názvom Polyakocz. Je evidentné, že základom názvu bolo priezvisko Poliak, nepochybne priezvisko prvého šoltýsa.

Vznik sídliska možno predpokladať na prelome 14. a 15. storočia za účasti šoltýsa poľského pôvodu a pravdepodobne aj poľských usadlíkov. Poliakovce boli v 15.-.16. storočí nepretržite majetkovou súčasťou panstva Makovica. V 15. a pravdepodobne aj v prvej polovici 16. storočia tu bol murovaný kostol s vežou, o ktorom je jedná správa z roku 1472.
Na prelome 16. a 17. storočia boli Poliakovce malou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom, ktorí chovali dobytok, pracovali v lesoch. Začiatkom 17. storočia obec mala pílu a valchovňu.

Ďalšie podoby názvu obce: 1772 Polakowcze, 1920 Poľákovce, 1927 Poliakovce, maďarské Polyakóc, Tapolylengyel.

V obci sa nachádza kostol sv. Alžbety.