Suchá Dolina

Leží na južnom okraji Šarišskej vrchoviny, v údolí prítoku Sopotnice, v nadmorskej výške 445m. Povrch chotára zväčša pokrýva borovicovo – smrekový a bukovo – hrabový les.

Z chránených druhov rastlín sa v lokalite obce vyskytuje poniklec prostredný, ľudovo zvaný kukieš, prvosienka jarná, snežienka jarná, ojedinele konvalinka voňavá a v hojnom počte veternica lesná.

V historických záznamoch sa spomína Suchá Dolina už v roku 1330 pod názvom ZOGDELINO, ZUHADELMA, ZUHADOLINA, SOKDELINO, no existujú údaje, ktoré Suchú Dolinu uvádzajú už v roku 1285 pri darovaní Solivaru Šošovcom pod názvom ZARASPOTOKA.

Správy o Suchej Doline nájdeme i v registroch pápežského desiatku z rokov 1332 – 1337. Vtedy v tunajšom kostole pôsobil farár Ivanka.

V obci sa nachádza kostol z roku 1925 (na mieste kostola z 15. storočia). Je zasvätený vierozvestom sv. Cyrilovi a Metodovi. Hlavný oltár pochádza zo starého kostola, len ústredný obraz bol nahradený novým obrazom sv. Cyrila a Metoda.

Dunitová skalka je prírodná rezervácia medzi Sedlicami a Suchou Dolinou, ktorá patrí medzi pozoruhodné a najstaršie chránené územia Prešovského kraja. Bola vyhlásená v roku 1964 na rozlohe 0,3507 ha. V roku 1869 tu realizoval výskum Dionýz Štúr, ktorý na základe tohto výskumu písal o sedlických hadcoch. Dunitová skalka je totiž jediné nálezisko hadcovej horniny na Slovensku v pňovej forme. Hadcový kopec vznikol premenou olivínu. Na toto geologické podložie sa viaže výskyt špecifických rastlín – dvoch druhov vzácnych slezinníkov.

Kataster obce Suchá Dolina patrí aj do národného zoznamu navrhovaných chránených vtáčích území európskeho významu siete NATURA 2000 s názvom Volovské vrchy.