Svidník

Mesto Svidník je okresným mesto na severovýchode Slovenska, ktoré má v súčasnosti približne 11 tisíc obyvateľov. Svidník je administratívnym, hospodárskym, kultúrnym, rekreačným a športovým centrom regiónu. Má významnú polohu na ceste Vyšný Komárnik – Barwinek (najväčší priechod zo Slovenskej republiky do Poľska), má tiež strategické umiestnenie na ceste Via Carpatia. 

 Prvá písomná správa týkajúca sa priamo Svidníka je v listine Jágerskej kapituly z 28. júna 1355, kde je Svidník zapísaný ako „Scyuidnyk“. Túto písomnú zmienku o Svidníku ako prvú bez pochybností považujú aj historici P. Fatkoš, B. Varsik a J. Beňko.

Prijímajúc názor historika a archivára J. Beňka, Svidník vznikol ako nová dedina na základe nemeckého dedinského práva 10-20 rokov pred rokom 1355 na majetku panstva Stročín (predtým Stročín patril k panstvu Smilno). V listinách z r. 1269 a r. 1317 sa Svidník nespomína. Najstaršia – prvá písomná zmienka o Svidníku je teda z 28. júna 1355.

Svidník má dva gréckokatolícke chrámy. Je to Chrám Božej múdrosti, ktorý je spojený s pôvodným Chrámom sv. Paraskyevy a Chrám narodenia presvätej Bohorodičky. Tiež sa tu nachádza pravoslávny Chrám sv. Trojice a rímskokatolícky Kostol Božieho srdca Ježišovho.

S mestom Svidník sa historicky spájajú obe svetové vojny, ktoré  mali veľký vplyv na vývoj územia. V kultúrnej oblasti sa môže pýšiť dvoma múzeami: Vojenským historickým múzeom a  SNM – Múzeum ukrajinskej kultúry Svidník, ku ktorému patrí aj Skanzen – expozícia v prírode a Galéria Dezidera Millyho. V meste sídli aj Štátny okresný archív s cennými fondmi a dokumentmi z obdobia 1918-1990. 

Tradície a kultúru prezentujú dva festivaly. Rusínsky festival a Slávnosti kultúry Rusínov-Ukrajincov Slovenska (konajú sa v miestnom amfiteátri už od roku 1956).