Tulčík

Nachádza sa na východnom Slovensku, v severnej časti okresu Prešov, na juhozápadnom okraji pohoria Nízke Beskydy, v doline riečky Sekčov. Staršia časť sídliska leží v nadmorskej výške okolo 285 m s domami popri potoku Čakaň, mladšia je nižšie položená v údolí riečky Sekčov. Mierne členitý sekčovský chotár sa rozprestiera v nadmorskej výške od 270 do 550 metrov. Jeho južný a severný okraj pokrývajú bukové, dubové a smrekové lesy. Väčšina chotára tvoria polia s nivnými, hnedozemnými a hnedými lesnými pôdami.

Najstarším zachovaným priamym písomným dokladom o Tulčíku je dohoda uzavretá medzi kráľom Belom IV. a jágerským biskupom Lambertom z 23. februára 1248. Poznatky hovoria, že tulčícke sídlisko jestvovalo nielen pred 13., ale zaiste už pred 11. storočím.

Názov dediny Tulčík mal pôvodne nárečovú podobu Tulčík a v maďarizovaných i germanizovaných podobách ho zapisovali do stredovekých i novovekých, zväčša latinských úradných písomností. Základom názvu bolo slovanské slovo tul vo význame puzdro, napr. na šípy. Z toho vznikli postupne slová tulec, Tulčík i tuleja, tulejka, tulajka.

Významnou sakrálnou pamiatkou obce je katolícky kostol Sv. Šimona a Júdu z obdobia 13. storočia, ktorý bol v 17. storočí prestavaný. Kostol bol vystavaný pôvodne v gotickom štýle. Súčasťou je zvon, ktorý pochádza z roku 1470.