Údol

Nachádza sa v Ľubovnianskej kotline, v údolí rieky Poprad. Susedí na juhu s obcou Plaveč, na východe s obcou Orlov, na severe s obcou Matysová a na západe s obcou Plavnica.
Cez dedinu tečie malý potok Údolčanka, ktorý sa vlieva do rieky Poprad. Chotár je vŕškovitý, nerovný, ílovitý, rovina sa rozprestiera jedine po obidvoch stranách rieky Poprad. Od severovýchodu chráni obec pásmo hôr Senečková a Magura, ktoré sú pokryté ihličnatým lesom. 

Prvá správa o obci je z listiny z roku 1349 v súvislosti s predajom šoltýstva, keď Michal syn Fabiána – tamojší šoltýs, predal miestne šoltýstvo dvom spišským mešťanom. K šoltýstvu patrilo len pár pozemkov, pivovar a mlyn. Založili ju usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva na majetku začiatkom 14. storočia. Obec bola majetkovou súčasťou hradného panstva Plaveč nepretržite v 14. – 16. storočí. V písomnostiach zo 14. a 16. storočia sa vyskytuje obec pod názvom UJLAK, čo bol slovakizovaný tvar pôvodného maďarského názvu Ujlak zloženého zo slov Uj – nový, Lak – bydlisko, osada. Maďarský názov zaviedli feudálni páni dediny a panstva Plavec.

V obci stojí gréckokatolícky chrám sv. Demetria z roku 1866. Pravoslávny Chrám svätého veľkomučeníka Dimitrija Solúnskeho pochádza z roku 2001.