Veľká Lodina

Veľká Lodina leží na severovýchode  Slovenského rudohoria na terasovej plošine v prelomovej doline Hornádu. Nadmorská výška v strede obce je 259 m n. m., v chotári 251-850 m n. m. Okolo obce a pozdĺž toku je odlesnený, inde bukový les na severe s prímesou smreka, na juhu hrabu. Sú tu ložiská železnej rudy. V chotári sa nachádzajú dve štátne prírodné rezervácie: Humence s najsevernejšou enklávou teplomilnej vegetácie (jasenec biely, jaseň mannový) a Bokšov s teplomilnou dúbravou, s najsevernejším výskytom vzácneho treťohorného reliktu škumpy vlasatej. (Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť). Vo svojej podstate je Veľká Lodina dnes už skôr chatárskou oblasťou a ožíva len počas oddychových dní.

Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1423, kedy ju kráľ Žigmund dal ako dar šľachticom z Pavloviec. Obec založili pĺtníci a drevorubači, ktorí splavovali drevo po rieke Hornád až do Košíc. Obec vznikla už v prvej polovici 14. storočia a až do roku 1423 bola kráľovským majetkom panstva Sokoľ. V rokoch 1423 až 1429 ju vlastnili šľachtici z Pavloviec, neskôr sa stalo vlastníkom obce mesto Košice.

V písomnostiach z 15. – 16. storočia sa vyskytuje pod názvom Ladna, Alsowladna, Naghladna – maďarizované tvary pôvodných slovenských názvov Lodina, Nižná Lodina a Veľká Lodina. Základ názvu Lodina je nepochybne odvodený od slova loď.

V obci sa nachádza rímskokatolícky barokový kostol z roku 1667, neoklasicisticky upravený v roku 1893. V obci sa tiež z pamiatok zachovali sedliacke domy z konca 19. a začiatku 20. storočia