Veľký Šariš

Veľký Šariš s jeho najbližším okolím sa rozprestiera v juhovýchodnej časti geomorfologického celku Spišsko-Šarišského medzihoria. Dnešné mesto sa rozkladá podstatnou časťou na najnižšie položenej časti územia, na riečnej nive Torysy, iba západná časť prilieha k stráni resp terase Torysy.V západnej časti je situované staré mesto, vo východnej sa rozprestiera nové mesto s priemyselnou zástavbou.

Prvý písomný záznam o Veľkom Šariši pochádza z roku 1217. Veľký Šariš a Prešov dokázateľne existovali aj pred prvými písomnými správami na úrovní obcí, pravdepodobne so samostatnými farami. (Košice vznikli v roku 1230, Bardejov 1241, Prešov 1247, Sabinov 1248, Levoča 1249). Pre vznik prešovského osídlenia okrem rieky Torysy bola rozhodujúcim činiteľom dôležitá križovatka obchodných ciest, spájajúca Balkán s poľským Pobaltím (Soľná cesta) a v smere V-Z, to bola cesta spájajúca Halič so Spišom. Veľký Šariš sa rozvíjal ako typické podhradie.

Najvýynamnejšie pamiatky:

Hrad Šariš: Z pôvodného hradu sa zachovalo jadro, ktoré tvorí mohutná hranolová veža (13,2m x 13,2m), ktorá slúžila na bývanie. Z predhradia sa zachovala nepravidelná okrúhla veža. Opevnenie hradu je zachované, vrátane bášt. Centrálna veža – donjon – umožňuje veľmi dobrý výhľad na okolie. Hrad patrí k najrozsiahlejším stredovekým hradom s najvyšším počtom bášt.

Kostol sv. Jakuba: napriek barokovým prestavbám predstavuje hodnotnú ukážku stredovekého staviteľstva z obdobia prelínania románskeho a gotického slohu na našom území.

Kaplnka sv. Alžbety postavená koncom 17. stor. a Kaplnka sv. Kunhuty postavená v polovici 16. storočia.

Mlinská džurka: najstarší parný rušen z roku 1882 a parný mlyn z počiatku 19. storočia.