Veľký Slivník

Obec sa nachádza v centrálnej časti Šariša, na rozhraní južnej časti pohoria Čergov a juhovýchodnej časti Spišsko-šarišského medzihoria. Severná hranica katastra tvorí hranicu s okresom Bardejov. Rozloha katastra je 608,66 ha , na základe čoho môžeme obec zaradiť medzi stredne veľké až malé obce okresu Prešov. Počet obyvateľov obce je 335.

Najnižší bod katastrálneho územia obce sa nachádza v nadmorskej výške 320 m n.m. a najvyšší vo výške 502 m n.m. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 391 m. V okolí obce je prekrásna príroda s množstvom lesných plodov, húb a zveriny. 

Nepriama správa o tejto dedine je v listine kráľa Bela IV. z roku 1248, vzťahujúcej sa k dedine Malý Slivník, ktorý je v listine zapísaný v maďarizovanom názve v zmysle Nový Slivník. Je evidentné, že Nový, resp. Malý Slivník mohol dostať taký názov len za existencie staršieho Veľkého Slivníka. Kráľ Belo IV. okolo roku 1253 daroval časť slivníckeho majetku Uzovi a Zombatovi za ich vernú službu kráľovi. Vtedy vznikla prvá priama správa o tejto dedine. V písomnostiach z 13. storočia vyskytuje sa pod názvom Silwa, od 14. storočia Nagyzilua. Boli to maďarské názvy vzniknuté prekladom pôvodného slovenského názvu Slivník a Veľký Slivník. Je nepochybné, že pôvodný názov Slivník korení v slove slivka. Do písomností sa dostal až v 16. storočí.

V obci nájdeme kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 16. stor. Kostol bol po roku 1700 zbarokizovaný. V roku 1799 bol klasicisticky upravený a prefasádovaný, o čom svedčí aj letopočet nad vchodom do kostola. Na hlavnom oltári je obraz Nanebovzatia Panny Márie z poslednej tretiny 19. stor. Na bočnom oltári je obraz modliaceho sa Pána Ježiša na Olivovej hore. V 70-tych rokoch 20. stor. na kostole boli urobené rekonštrukčné práce s prístavbou bočnej lode.