Víťaz

Obec leží na rozhraní juhozápadného okraja Šarišskej vrchoviny a rozhraní dolín povodia Hornádu a Svinky. Samotná obec leží na pravom brehu Víťazského potoka uprostred jeho údolia. Nadmorská výška stredu obce je 470 metrov a jeho okolia od 440 do 1130 m. Zo severozápadu na juh ho pretínajú potoky Pohlodov a Dolinský potok- dnešný názov Víťazského potoka, okolo ktorých vznikali aj prvé usadlosti. Najvyššími vrcholmi sú Sľubica (1129,4 m ), Brezová (1041,8 m ), Zadný Moravec (958,9 m ), Kamenčie (884,9 m ), Bradlo (715,5 m ) a Dubie (650,4 m ).

Obec sa spomína z roku 1272 ako majetok Abovcov, v roku 1427 mala 33 port. Obec je doložená z roku 1272 ako Vytez. Obec patrila šľachticom z Bertotoviec a Širokého (Sirokayovcom, Bertótyovcom), neskoršie Hedryovcom, Frichyovcom, v 19. storočí Tahyovcom. V roku 1787 mala obec 72 domov a 602 obyvateľov, v roku 1828 mala 90 domov a 680 obyvateľov. Ako početní želiari sa zaoberali poľnohospodárstvom, pálili drevené uhlie.

V roku 1831 sa obec pripojila k roľníckemu povstaniu, jeden povstalec bol popravený. V roku 1913 zhorela polovica obce. Pre pomoc maďarskej ČA (Červenej armáde) boli zastrelení traja bratia Fleischerovci a traja bratia Lefkovičovci.

V obci sa nachádza rímskokatolícky barokovo-klasicistický kostol sv. Ondreja z rokov 1776 – 78, ktorý bol rekonštruovaný v roku 1922.

V roku 1935 bol postavený pamätník padlým vojakom v prvej svetovej vojne pri cintoríne.