Vyšná Pisaná

Táto počtom obyvateľov neveľká dedinka leží v severnej časti Nízkych Beskýd pod hlavným karpatským hrebeňom, 14 km severovýchodne od Svidníka. Hraničí s Poľskou republikou a v jej chotári sa nachádza najvyššie položené miesto okresu Svidník, vrch Stavok. Prírodnú scenériu tvoria v prevážnej miere lesné porasty buka a hraba, popri iných s výskytom chránených a vzácnych rastlín, akými sú: Telékia ozdobná, Skopólia kranská ci Snežienka jarná.

Obec založili v rokoch 1573 – 1598. Patrila panstvu Makovica, v 19. storočí rozsiahle lesy vlastnili Széchényiovci. Obec je doložená z roku 1600 ako Felsö Pisana, neskôr ako Wisna Pisana (1773); maďarsky Felsőpiszana, Felsőhímes.

V roku 1787 mala obec 18 domov a 133 obyvateľov, v roku 1828 mala 22 domov a 190 obyvateľov. Zaoberali sa od začiatku 17. storočia šindliarstvom, prácou v lesoch a ovčiarstvom.

Od 6. 10. 1944 do 26. 11. 1944 boli v chotári ťažké boje, obec bola zničená a neskôr obnovená.

Pamätník, ktorým si občania obce uctili pamiatku tých, ktorí zahynuli v dôsledku vojnových udalosti bol v obci odhalený 5.10.1988. Za prínos obyvateľov obce k  oslobodeniu bola Vyšnej Pisanej prepožičaná prezidentom republiky Antonínom Novotným Dukelská pamätná medaila ( r. 1959 ) a štátne vyznamenanie Rad Červenej hviezdy ( r. 1969 ).

Vo Vyšnej Pisanej gréckokatolícka cerkov zasvätená Zosnutiu ( Uspeniju ) Presvätej Bohorodičky bola postavená v roku 1909. Dovtedy sa v obci nachádzala iba drevená kaplnka postavená na cintoríne. Počas druhej svetovej vojny bola poškodená a po vojne opravená svojpomocne. Jej väčšia rekonštrukcia a prístavba bola zrealizovaná v roku 1965.