Vyšná Polianka

Obec sa nachádza v severnej časti Nízkych Beskýd, v hornej časti údolia Ondavy.

Najstaršia správa o dedine pochádza z r. 1572 a to v súpise dedín Šarišskej stolice, ktoré boli zdanené kráľovskou daňou. V uvedenom roku boli zdanené sedliacke domácnosti od pol porty. Koncom 16. storočia patrila Vyšná Polianka k malým dedinám, ale počet sedliackych domácností a domov postupne narastal. V r. 1618 bol v obci mlyn patriaci miestnemu šoltýsovi a 12 sedliackych domácností, ktoré hospodárili na štvrtinových usadlostiach. Vyšná Polianka patrila k Makovickému panstvu až do zrušenia poddanstva v r. 1848. V 19. storočí mali v obci majetky Erdödyovci.

V písomnostiach z druhej polovice 16. storočia a začiatku 17. storočia sa názov obce vyskytuje v maďarizovanom tvare Felsso Polyana, alebo v latinizovanom tvare Poliena Superior v zmysle Vyšná Poľana. Základom názvu je Poľana, pomenovanie miesta, na ktorom bola založená dedina.

V obci Vyšná Polianka sa nachádza jedna národná kultúrna pamiatka – Gréckokatolícky drevený kostol sv. Paraskevy. Postavený bol v roku 1919 na mieste pôvodného chrámu z roku 1810. Zaraďuje sa medzi najmladší drevený kostol na východnom Slovensku. Posledné väčšie reštaurovanie prebehlo v roku 2004. Nachádza sa ďalej od hlavnej cesty za murovaným pravoslávnym kostolom pri obecnom cintoríne. Aj v súčasnosti slúži svojmu účelu a pravidelne sa v ňom konajú sväté bohoslužby. 

V katastri obce sa síce nenachádza oficiálna značená turistická trasa, avšak príroda všade na okolo je veľmi pekná a lákavá na pešiu turistiku alebo aspoň krátku prechádzku. Miestni obyvatelia radi chodia do lesa k prameňu ,,vajcovka“. Ide o minerálny sírovodíkový prameň, ktorý sa nachádza v chotári Poľana pod poľskou hranicou. Ďalšou obľúbenou trasou je cesta k sedlu Dujava.