Vyšný Komárnik

Obec leží v severnej časti Nízkych Beskýd, najzápadnejšej časti Laboreckej vrchoviny v malej kotline pramennej oblasti rieky Ladomirky pri štátnej hranici s Poľskom. V katastri je dukliansky priesmyk, ktorý patrí k najnižším prielazom cez pohraničný chrbát Nízkych Beskýd, s nadmorskou výškou 502 m n. m. Členitý povrch katastra tvoria flyšové vrstvy s výskytmi nafty, ktorá sa tu v minulosti pokusne ťažila. V oblasti obce je súvislý les s porastom buka, jedle a brezy. V chotári obce sa nachádzajú mokrade o rozlohe 10 000 m² v oblasti Salašiska.

Obec je doložená z roku 1600 ako Fölsö Komornik, neskôr ako Felso Komarnik (1618), Wissny Komarník (1775), Horní Komarník (1808), Vyšný Komárnik (1920); maďarsky Felsőkomárnik, Felsőkomárnok.

V rokoch 1713 –1714 bola obec spustošená a opustená, v roku 1787 mala 25 domov a 164 obyvateľov, v roku 1828 mala 34 domov a 262 obyvateľov.

Vyšný Komárnik bol prvou obcou na území ČSR, ktorú 6. 10. 1944 oslobodili jednotky 1. československého armádneho zboru. Počas oslobodzovacích bojov bola obec celkom zničená. Vyšný Komárnik bol vyznamenaný radom Červenej hviezdy.

Sakrálnou pamiatkou obce je drevený gréckokatolícky kostol z roku 1924, postavený na mieste staršieho, tiež dreveného kostola. Cerkva je zasvätená byzantským svätcom, bratom liečiteľom Kozmovi a Damiánovi. Má veľkú predsieň s hranolovou vežou z exteriéru chránenou vertikálnymi doskami. Vo veži sú umiestnené štyri zvony.

V chotári obce je Areál duklianskeho bojiska s pamätníkom padlým vojakom 1. čs. armádneho zboru, ktorý bol postavený v roku 1949. Pamätník je národnou kultúrnou pamiatkou a jeho autorom je J. Grus. Pri pamätníku je vojenský cintorín na ktorom je pochovaných 565 príslušníkov zboru.