Zborov

Zborov leží v rovnomennej kotline v údolí Kamenca, ktorý rozdeľuje oblasť Nízkych Beskýd na horstvo Busov na severozápade a Ondavskú vrchovinu na juhovýchode. Nadmorská výška zvlneného až mierne členitého chotára sa pohybuje od 300 do 700 m. Výhodná zemepisná poloha zohrala pri osídľovaní Zborova dôležitú úlohu. Údolím Tople viedla v minulosti významná obchodná cesta umožňujúca tranzit medzi oblasťami Karpatskej kotliny na juhu a Povislím a Pobaltím na severe. 

Súčasný stav historického a archeologického poznania nedovoľuje ucelenejší obraz ani o vzniku a formovaní sa stredovekého Zborova a počiatkoch stavebného vývoja Zborovského hradu. Jazykovedec J. Stanislav odvodzoval názov obce od staroslovanského slova zbor vo význame zhromaždenie.

Na základe neskorších písomných prameňov možno datovať vznik Zborova asi do pol. 13. storočia. Nepochybné je však, že až do r. 1364 patril do majetku zemianskeho rodu Thekule na panstve Smilno. To odkúpili v r. 1269 od bodrogkeresztúrskej vetvy Abovcov. Koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia bola časť majetku zo smilnianského panstva vyňatá a dostala sa do kráľovského vlastníctva. Oficiálne prvá dohľadaná písomná zmienka je z roku 1355.

Až do samého počiatku 17. storočia bol Zborov  malou dedinkou známou iba tým, že sa nad ňou vypínal zámok,  sídlo majiteľov makovického panstva. Túto nepatrnú osadu premenili od základov Rákoczyovci a  svojimi stavbami dali jej úplne nový ráz . Bolo to príznakom doby, že hrady od počiatku 17.  storočia vychádzajú z módy a viacej sa nestavajú. Do obľuby  prichádzajú kaštiele, alebo aspoň väčšie kúrie, ktoré omnoho  viac vyhovovali praktickej potrebe. 

Z pamiatok je najvýznamnejšou Zborovský hrad postavený v gotickom štýle v prvej polovici 14. storočia. Hradná zrúcanina bola počas 1. svetovej vojny značne poškodená. Hradný kopec bol už v r. 1926 vyhlásený za chránenú oblasť a jeho ochrana bola rozšírená v r. 1950 vyhlásením za štátnu prírodnú rezerváciu, čo ho zaradzuje za medzi najstaršie chránené územia na Slovensku. Ochrana je zameraná najmä na mohutné niekoľkostoročné duby vysadené pozdĺž prístupovej cesty na hrad.

Architektonickým skvostom Zborova je kostol Sv. Margity zo 14 storočia. Kostol tvorí pozdĺžne jednolodie, pôvodne bez dnešnej  západnej veže. Predlohou kostola bola niektorá severofrancúzska katedrála. K najstarším pamiatkam patrí oltár sv. Margity a  Ladislava z roku 1635. Oltár je postavený v nemeckom renesančnom štýle a stál ešte v starom drevenom kostole. Zborovský kostol sv. Margity po veľkej jeho oprave roku 1662 nedostal už veľa zmien. Jeho  podoba je takmer tá istá aká bola  roku 1662 uskutočnená Ladislavom Rákoczym. 

Najstaršou stavbou z doby Rákoczyovcov v Zborove bola  ich kúria, ktorá bola  vystavaná okolo roku 1625 Pavlom Rákoczym. Dnes je používaná ako budova štátnej správy. Dvorský kostol sv. Žofie patril ku kaštieľu a bol  postavený v roku 1640 a opravený v roku 1731. Z vzácnejších starožitností zostali v kostole  iba vežové hodiny na jednej veži a dva zvony z dôb  Rákoczyovcov. Jeden z roku 1630 sem bol prevezený zo zámku. V takomto stave zostal dvorský kostol až do 25. apríla  1914. O 1 hodine odpoludnia vzbĺkol z neznámych príčin  veľký požiar v dvorskom liehovare, ktorému za obeť padol i kostol. Vnútro kostola však zostalo neporušené. Staré  rákoczyovské zvony sa roztavili a zničené boli i vežové  hodiny.