Zlaté

Obec Zlaté leží v severozápadnej časti Nízkych Beskýd, v strednej časti údolia severného prítoku Tople, v nadmorskej výške okolo 380 m.

Existencia obce Zlaté siaha do 12.-13. storočia, čo potvrdil archeologický výskum, pri ktorom boli objavené zvyšky románskej architektúry a črepy keramiky. Najstaršia zachovaná písomná správa o obci je však až z roku 1355. V listine Jágerskej kapituly sa uvádza obec Zlaté ako majetková súčasť smilnianskeho panstva patriaca Tekulovcom. V tej istej listine sa spomína aj dedina Konštantín, ktorú založili usadlíci so šoltýsom Konštantínom pravdepodobne koncom 13. alebo v prvej štvrtine 14. storočia. Vzhľadom na to, že obidve dediny ležali veľmi blízko seba, v druhej polovici 14. stor. sídliskovo aj administratívne splynuli do jednej obce pod názvom Zlaté. Názov dediny nepochybne vyjadruje skutočnosť, že v jej blízkosti sa nachádzali ložiská zlata. V r. 1355 na dolovanie drahých kovov dostal od kráľa Ľudovíta I. povolenie kastelán Makovického panstva Mikuláš. 

V centre obce Zlaté stojaca kultúrno správna budova bola postavená v päťdesiatych rokoch. 

Najstaršou drevenou stavbou na území obce je drevená zvonica z roku 1885. Dlhoročné poveternostné vplyvy zanechali svoje odtlačky na výzore zvonice, ktorá dlhé roky chátrala a nepridávala na kráse centra obce. S finančnou pomocou Ministerstva kultúry bola zvonica v roku 2007 rekonštruovaná. 

Rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie bol postavený ešte pred rokom 1840. Vysvätený bol v septembri 1843. Pred kostolom rastú štyri veľké lipy, ktoré podľa písomnej zmienky dal zasadiť boháč Kaminský na hroby svojich štyroch detí. 

Zo zbierok veriacich bol v obci v roku 1959 postavený i evanjelický kostol.